Parížska radnica podporila záhradkárov

Najskôr úsmev, avšak kdesi hlbšie za ním tiché pozastavenie sa nad tým, ako vzdialení od prírody sme dnes my, ľudia. Tieto pocity vo mne vyvolal americký dokument poukazujúci na novodobý fenomén – mestské poľnohospodárstvo. Deti, ktoré v dokumente ukázali, až do tej chvíle netušili, že taká paradajka alebo uhorka sa musí vypestovať, a nezjaví sa len tak, z ničoho nič, na regáli v supermarkete.

Ešte pred pár rokmi sa mestské poľnohospodárstvo zdalo iba okrajovou záležitosťou. V ostatnom období však mnohé svetové metropoly, väčšie, ale aj menšie mestá budujú komunitné záhrady a vytvárajú priestor pre mestských záhradkárov. Keď som sa na jeseň prechádzala Parížom, všimla som si pod stromami, vysadenými pozdĺž ciest, už suché kríčky paradajok a inej zeleniny. Nie práve najideálnejšie miesto na pestovanie, povedala som si, ale hurá, aj v takomto veľkomeste sa nájdu ľudia, ktorým chýba dotyk s prírodou a našli si na to riešenie. O pár mesiacov na to som sa dozvedela o výzve „Paris-culteurs“, s ktorou prišla parížska radnica. Apeluje v nej na svojich obyvateľov, aby rozvíjali projekty mestského poľnohospodárstva a záhradkárstvo. Mesto vyčlenilo zatiaľ 40 rôznych miest – na strechách, múroch, priestory vonku aj v podzemí, ktoré budú k dispozícii tým, ktorí chcú začať s pestovaním. A to rôznymi spôsobmi – zakladať ovocné sady, pestovať jedlé huby, permakultúrnym spôsobom, formou akvapónie (integrovaný systém produkcie potravín, ktorý spája chov rýb (akvakultúru) a pestovanie rastlín bez pôdy), aeropónie (pestovanie rastlín v podmienkach voľne visiacich koreňov v priestore, do ktorého je rozprašovaný živný roztok), alebo aj hydropónie (pestovanie rastlín bez pôdy v živnom roztoku). Takýto „zelený“ priestor chce parížska metropola do roku 2020 vytvoriť na 100 ha zastavanej plochy. Mesto v súčasnosti už disponuje 11 hektármi obhospodarovanej pôdy v školských dvoroch a zdieľaných záhradách, z ktorých sa asi jedna desatina nachádza na strechách budov. V časť Paríža, nazvanej Bois de Vincennes sa na území o rozlohe 5 hektárov nachádza farma, ktorú tu založili ešte pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Keď sa z prostredia presklených 30-poschodových budov a vydláždených chodníkov a námestí dostanete k voľne pobehujúcim ovečkám vo Vincenneskom lesíku, akoby ste prišli na inú planétu. Chovajú tu zvieratá, pestujú zeleninu, všetko bio, bez používania chemických hnojív či antibiotík pre zvieratá. Poriadajú tu rôzne semináre, tvorivé dielne, alebo si tu chodia Parížania len tak oddýchnuť a vychutnať atmosféru vidieka. Podobné pestovateľské aktivity sa rozvíjajú aj v ďalších francúzskych mestách – Nantes, Marseille. V Courneuve napríklad poskytol vlani mestský úrad obyvateľom k dispozícii päťdesiatku parciel na vytvorenie rodinných alebo zdieľaných záhrad. V Lyone v univerzitnom mestečku prišli s nápadom vysadiť 600-tisíc šalátov. Mestečko Cachin prišlo s návrhom vertikálneho skleníka zloženého z dvoch budov vysokých 14 a 26 metrov (dohromady asi 2000 m ). Predpokladajú, že v ňom dopestujú nie menej ako 16 ton ovocia a zeleniny. A podobných projektov stále pribúda. Podľa novín ľHumanité, ktoré sa pred istým časom tejto téme pomerne obsiahlo venovali, na celom svete sa mestskému poľnohospodárstvu venuje asi 800 miliónov ľudí. Ako sa uvádzalo v článku, koncept mestského poľnohospodárstva má podľa odborníkov budúcnosť. Mesto je najväčším konzumentom poľnohospodárskych produktov, tak prečo by si nevyprodukovalo časť z toho, čo spotrebuje? Autorka článku na záver konštatovala, že vlastne nie sú to rastliny, ktoré rastú v meste, ale mestá, ktoré sa rozprestierajú na planéte rastlín.

(mar)