Rytmus v živote dieťaťa

V dychu máme dve bytosti.
Jedna ťa stiahne, druhá ťa prepustí.
Jedna ťa zatvorí, druhá otvorí.
Tak ďakuj Pánovi, že ťa skúškami bremení,
a potom s ľahkosťou prepustí.
J.W. Goethe

Prvé čo urobí dieťa, keď sa narodí do tohto sveta skrze svoju matku, sa nadýchne. Dostane sa do kontaktu s vonkajším svetom. Vzduch – duch je to, čo nás spája na neviditeľnej úrovni. Sme v neustálej komunikácii s vonkajším a svojím vnútorným svetom. Dýchanie je rytmus, ktorý nás sprevádza od narodenia až po smrť. Nikto nás ho neučí, a predsa sa deje. Dýchať plytko, povrchne, zadržiavať dych, sa naučíme v priebehu času ako rastieme. Je čarovné ako je dych spojený s našimi emóciami, duševným stavom. Ako sa upokojíme, keď sa zameriame na náš dych! Avšak dieťa toto na vedomej úrovni nevie, dôveruje nám dospelým, že vieme, čo je pre neho dobré. Byť stále v činnosti, v zmene, je akoby sme boli v neustálom nádychu. Nasávať obrazy pre dieťa je akoby sme mu neustále dávali stravu, ktorou sa začne dusiť. Zažité to majú najmä deti s astmou, či s dýchacími poruchami. Dieťa je ako jeden veľký zmyslový orgán. Ako krásne sa vie upokojiť malé dieťa, keď leží na hrudi svojej mamy a počuje tlkot jej srdca. Je to najbližší rytmus vesmíru, ktorý zažívame spolu s dychom. Bdelý učiteľ vie, kedy dobre vystaval vyučovanie. Pri silnej túžbe, pocite krásy a pravdy, ktorú môže zažívať dieťa skrz obrazy, sa zrýchli jeho tep a dýchanie. Ružové líca po hodine sú znakom toho, že dieťa je plne v tom, čo robí. Preto po takejto silnej činnosti je potrebné uviesť dieťa do pokoja, výdychu, spočinutia, kontaktu so sebou. Je to tak liečivé! Ako keď prichádza jeseň, potom zima a celá príroda spočinie v sebe a naberá sily do aktívnej časti roka. Príroda a človek sú spolu veľmi úzko prepojení. Pri vychýlení z rytmu vznikajú v prírode povodne, požiare, hurikány a u nás ľudí sú to choroby. Čo sa však stane, keď zostaneme dlho vo výdychu? Je to akoby sme nechali niečo dlho v dieťati prezrieť, ako ovocie, ktoré prezreje a začne hniť. Deti začnú byť apatické, nemajú vôľu, sú v bezhraničnej slobode ničnerobenia iba prijímania (počítače, médiá sú toho pekným príkladom). Dochádza k agresivite, nepokoju, nemôžu z tej pasivity vyjsť, potrebujú vydať zo seba tvorivé sily cez pohyb, kresbu, spev, tanec, hru na hudobnom nástroji. Všetko to, čo vytvára obrazy krásna, pretože to v nás zapaľuje nadšenie a radosť. V období druhého sedemročia dieťaťa sa buduje v dieťati rytmický systém, preto je veľmi dôležité, aby sme ho obklopovali rytmom.

Srdečne Vás pozývam už najbližšiu sobotu 18. marca na seminár, kde budeme spoluobjavovať účinky rytmu na naše telo, pamäť, zvyky, duševnosť.

Teším sa na naše spoločné objavovanie, milí priatelia.

Miroslava Okuliarová