Smetankovo – hľadanie stratenej hudby

Mišo: „ Dá sa hudba stratiť?“ Deti: „Hm.. áno, nie, možno.“
Mišo: „Niekedy áno, môže sa stratiť a dá sa nájsť?“
Deti: „Áno“.
Mišo: „No niekedy áno a niekedy nie, ale čo môžeme urobiť je, že ju môžeme hľadať. My budeme tento víkend takí hľadači hudby. A čo myslíte, kde ju budeme hľadať?“
Deti: „Vonku.“ Mišo: „ Viete čo? Všade.“

Takto nejako začal víkend v Smetankove, s píšťalkárom a geniálnym hudobníkom Mišom Smetankom v Levočských vrchoch v Brutovciach a našimi deťmi. No a ako riekol, tak aj bolo. Bubnovalo sa, pískalo, spievalo. Vždy a všade. Začalo to brutovským múzeom, ktoré Mišo zriadil. Ups a človek bol posunutý v čase, tak približne 100 rokov back. Vôňou, zvukom, pohľadom.

Pesnička „Už še bača vyspal“ , ktorú nás Mišo naučil, tú si pohmkával celý deň asi každý, niekedy nahlas, niekedy len tak pri varení, pečení chleba, alebo výrobe píšťalok. Počas soboty sa deckám spolu s Mišom podarilo vytvoriť detskú kapelu. Normálne kvalitné večerné predstavenie. Každý si pohľadal ten svoj pravý nefalšovaný vnútorný rytmus a šiel do toho. Nepoznám nikoho, koho by to nestrhlo a nepridal sa. Mňa to vždy dojíma, keď sa rodičia zladia s deťmi v jeden harmonický celok a tu to bolo ešte aj nahlas počuť.

Decká umyté v potoku, vyspaté na zemi, spoznávajúc výhody a nevýhody latríny, skoro vždy vonku, proste chodiace šťastia v priamom prenose. Takto si ja osobne predstavujem krásne strávený čas.

Gabika Bačová, rodič