V potoku sa našlo kadečo – od obalov po koberce

My, budúci obyvatelia Krásnych Sadov, sme si poslednú májovú sobotu obuli gumáky a šup ho do potoka, ktorý preteká našou budúcou osadou, zbierať odpad, ktorý voda priniesla a zachytil sa na brehoch.

Do našej pracovnej skupiny sa pridali aj dvaja mladí študenti – dievčina z Veľkého Slavkova a chlapec z Lendaku. Bolo to príjemné prekvapenie, že na brigádu prišla aj dvojica mladých ľudí z iných obcí. V Novej Lesnej bol potok pekne vyčistený, tak sme v čistení pokračovali od prvého mosta smerom nadol. Tri hodiny sme potrebovali, aby sme vyzbierali odpad asi z dvoch tretín úseku, ktorý sme si dali za cieľ. Potom už boli deti hladné, tak sa šlo opekať.

Čo sa v húštinách a vodách Novolesnianskeho potoka schovávalo? Hŕba plastových fliaš a vriec, vedierok, obalov, fliaš – to sa dalo očakávať. Niektoré „nálezy“ ale boli unikátne a celkom nás pobavili, ako napríklad močový katéter, dámske nohavice (veľkosť tipujem tak na S), uff našťastie bez dámy, rolety, našťastie bez okien, kúsky kobercov (zariadili by ste si nimi aj domácnosť). Pamätáte si, v akých obaloch sa predávalo mlieko v časoch socializmu? Mladším pripomeniem – v bielom plastovom obale so svetlomodrým nápisom bolo mlieko polotučné (hádam si to dobre pamätám, bola som predsa len dieťa). Mlieko plnotučné malo pre zmenu fialový nápis. Takže pekne dlho tam tieto obaly ležali a putovali vodou, viac ako 25 rokov, a veľmi dlho by tam ešte zostali, lebo plast sa tak skoro v našej zemi nerozloží. Taká šupka od banánu sa v prírode rozloží asi za pol roka, ohorok z cigarety s filtrom potrebuje 15 rokov, rovnako ako plechovka, igelitová taška 25 rokov a PET fľaša vraj 100 rokov!!!

Najlepšie by ale bolo, ak by sa toto všetko voľne do prírody ani nedostalo…

Marcela Nováková